Adsorpčné sušičky stlačeného vzduchu
V adsorpčných sušičkách sa vzduch vysušuje tak, že prúdi nádobou naplnenou sušiacom materiálom, ktorý na seba viaže vodu. Voda lipne na jeho povrchu či v jeho póroch a z nádoby vychádza suchý vzduch. Sušiace materiál musí byť veľa porézny, najčastejšie sa používa aktivovaný oxid hlinitý alumogel (Al2O3) alebo silikagél (SiO2).
Adsorpčná sušička má dve veže A a B, naplnené sušiacom materiálom. Stlačený vzduch prichádza cez filtračný systém do sušiacej nádoby A a prúdi cez sušiaci materiál, ktorý priťahuje molekuly vody a vysušený vzduch smeruje k výstupu. Sušiace materiál sa počas niekoľkých minút nasýti vlhkosťou zo vzduchu a nie je schopný ďalšej adsorpcie. Preto je vzduch ventilovým systémoch presmerovaný do druhej sušiacej veže B, kde na neho čaká zregenerovaný sušiaci materiál.
Adsorpčné sušenie stlačeného vzduchu od kompresora
Vo veži A je nutné čo najrýchlejšie regenerovať sušiace materiál, teda zbaviť ho vody. Preto sa z veže cez tlmič hluku odpúšťa tlak do atmosféry a tým sebou strháva vodu. Bez tlaku sa totiž voda v sušiacom materiáli neudrží, navyše je veža prefukovanie malým prúdom suchého vzduchu zz veže B. Takto je veža A pripravená na sušenie v okamihu, keď sa nasýti sušiaci materiál vo veži B. Stlačený vzduch je teda striedavo vypúšťať do veže A a B.
Výhody adsorpčných sušičiek
rosný bod možno znížiť na nižšiu teplotu, v závislosti na použitom sušiacom (adsropčním) materiálu bežne -25 ° C,
-40 ° C alebo aj až -75 ° C.
Nevýhody adsorpčných sušičiek
Adsorpčné sušičky spotrebujú až 20% dodaného stlačeného vzduchu.
Nutné pravidelne vymieňať náplne so sušiacim materiálom.
Vzhľadom na schopnosť dosiahnuť teplotu tlakového rosného bodu až -75 ° C sa používajú adsorpčná sušičky tam, kde sú požiadavky na stlačený vzduch s veľmi nízkym obsahom vlhkosti, napríklad v elektronickom, farmaceutickom, potravinárskom a nápojovom priemysle a kde vonkajšia teplota klesá pod bod mrazu.
