Ako sa vodná para vo vzduchu zmení na vodu?

Kľúčom je rosný bod. Čím je vzduch teplejší, tým viac pary pojme bez toho začne para kapalnět (kondenzovať). Kvapôčky vody sa vo vzduchu začnú tvoriť, akonáhle sa vzduch ochladí pod teplotu, ktorá sa nazýva rosný bod.

Ak má vzduch teplotu rosného bodu, je úplne nasýtený vodnými parami (relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne 100%). Keď sa vzduch ochladí pod teplotu rosného bodu, vodná para sa v ňom zmení na vodu.

Teplota rosného bodu vzduchu

ale nie je vždy rovnaká. Záleží na tom, koľko je vo vzduchu vodnej pary, teda ako je vlhký. Ako môžete vidieť na grafe: ak je vo vzduchu veľa vodnej pary, kondenzuje už pri vyššej teplote, rosný bod je teda vyššia. A naopak, ak je vo vzduchu vodnej pary len veľmi málo, môže byť vzduch chladnejší, bez para skondenzuje. Rosný bod je teda nízky.

Cieľom sušenia stlačeného vzduchu

je znížiť množstvo vodnej pary vo vzduchu tak, aby sa rosný bod dostal na žiadanú hodnotu.

U stlačeného vzduchu sa používa termín tlakový rosný bod, teda teplota, pri ktorej para kondenzuje pri danom tlaku.

Aby sme mohli stlačený vzduch používať za bežných teplôt, je vhodné, aby bol jeho tlakový rosný bod 10 ° C nižšia, než je teplota v prevádzke alebo v dielni.

Absolútna vlhkosť vzduchu

Hmotnosť vodnej pary v gramoch obsiahnuté v metre kubickom (m3) vzduchu

Relatívna vlhkosť vzduchu

Pomer medzi okamžitým množstvom vodných pár vo vzduchu a množstvom pár, ktoré by mal vzduch o rovnakom tlaku a teplote pri plnom nasýtení. Udáva sa v percentách (%).

Rosný bod (teplota rosného bodu)

Teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami (relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne 100%).
Ak teplota klesne pod tento bod, nastáva kondenzácia.